Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnúpredsieň a severnú komoru.Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie.
Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke.
Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.
Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv.Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina.Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv.Michala archanjela.
Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov.Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana. Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.
Marcelov hrad
Dnes už zrúcanina hradu sa rozprestiera na vrchole Zelenej hory, v pásme Slovenského raja, pri obci Hrabušice. V prvej polovici 13. storočia dal kráľ Belo IV. Zelenú horu akémusi Marcelovi, aby na nej postavil kamenný hrad. Tvorilo ho veľké nádvorie, okrúhla strážna veža, obvodová hradba a pred vežovitou vstupnou bránou bola priekopa. Začiatkom 15. storočia bol Marcelov hrad už opustený. V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríkovci a v hradbách vybudovali bratrícke vojská tábor. Po ich odchode bratríkov Levočania v roku 1462 hrad zbúrali a hradby zničili. Do dnešného dňa sa zachovali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
