Obec pôvodne patrila do spoločenstva Spišských Sasov, vyvíjala sa ako trhové mestečko, postupom času ale (po vzniku poľského zálohu, kedy obec nebola do zálohu zahrnutá) degradovala na poddanskú obec.
V rokoch 1582 – 1638 mala obec jarmočné právo, bol tu mlyn, významná píla a pivovar. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a poľovníctvom. Rod Čákyovcov postavil v obci hámre a vysokú pec. V roku 1787 mala obec 97 domov a 843 obyvateľov. V 60-tych rokoch 19. storočia sa obec stala centrom slovenského národného hnutia na Spiši a pripojila sa k petícií slovenských obci na Spiši, ktorú v roku 1863 poslali panovníkovi, kde žiadali zavedenie slovenčiny do úradov a škôl.
V chotári obce na Zelenej hore sa mimo iného nachádzajú zvyšky Marcelovho hradu - nikdy nedostavaného stredovekého hradu, na ktorého základoch si v 15.st. postavili významný vojenský tábor bratríci. Ten bol po porážke bratríckych vojsk zbúraný a odvtedy lokalita a sním i hradobné múry pustli.
Hrabušice sú vstupnou bránou do turistickej oblasti Slovenského raja. Obec sa v poslednom čase prudko rozvíja v oblasti cestovného ruchu a turizmu výstavbou penziónov, stravovacích zariadení.
